Súčasťou protitureckej obrany boli aj pozorovacie veže – vartovky. V roku 1587 vznikla aj strážna veža nad Bystricou. Dnes na jej mieste na Urpíne stojí hvezdáreň.

Po bitkách pri Plášťovciach (1552) a Sečanoch (1562), kde turecké vojská hravo porazili menej početné cisárske armády, priblížilo sa turecké nebezpečenstvo k stredoslovenským banským mestám. Osmanské oddiely prepadli aj po podpísaní mieru naďalej mestá a dediny v Novohradskej a Hontianskej župe, kde sa postupne zmocnil všetkých hradov.

Na obranu banských miest bol v r. 1564 vytvorený poriadok. Jeho ťažiskom boli ustanovenia o spôsobe oznamovania pohybu nepriateľa. V prípade overeného nebezpečenstva sa výstraha podávala ďalej pomocou ohňa a dymu. Súčasne postavili na vybraných miestach pozorovacie veže – vartovky. Tak vznikla v roku 1587 aj strážna veža nad Bystricou. Bola situovaná na rovnomennej kóte 568nm., juhovýchodne od mesta.

Štvorboká veža má priesvit 4×4 m a výšku 8 m. Hrúbka múrov bola 60 cm. Objekt bol prikrytý drevenou strechou, pozorovací priestor chránilo drevené zábradlie. Na vrch veže sa vystupovalo po drevenom schodišti.

Výhľad z Vartovky je skutočne úžasný. Najlepší je pochopiteľne južným smerom na Zvolenskú kotlinu, kde vojvodí mesto Zvolen, Sliač aj s letiskom. Na juhozápadnom obzore môžeme vidieť aj Sitno a už cez menší ďalekohľad môžeme na ňom rozoznať rozhľadňu. Na západnom smere sa vinie celý hrebeň Kremnických hôr. Na severe sa vypínajú najvyššie vrcholy okolia – Krížna aj s Majerovou skalou, Pánsky diel, za ním Zvolen, Prašivá a celý hrebeň Nízkych Tatier až k Ďumbieru. V tom istom smere môžeme pod nimi vidieť aj časť mesta Banská Bystrica, so sídliskami pri železničnej stanici a v Sásovej.

Turecké vojny sa približne po sto rokoch skončili. Z Vartovky sa stalo obľúbené vychádzkové miesto pre Bystričanov. Do zabudnutia upadla aj podzemná chodba, ktorá viedla z dnešného Kapitulského kostola (predtým Oberhaus), popod rieku Hron do dnešného priestoru pod Kalváriou. Ústila pôvodne do pivnice jedného z domov, ktoré sa tam dodnes nachádzajú. V časoch vojnovej Slovenskej republiky, pri výstavbe budovy Elektrární, (na rohu Kapitulskej ulice), sa jej časť odkryla. My študenti, ktorí sme chodili do neďalekej svičnej školy pri Štátnej učiteľskej akadémií, sme ju neraz (aj s lampášmi) prešli. Mali sme aj poriadny strach, keďže bola miestami veľmi úzka a nízka. Chodba bola využívaná jednak ako únikový priestor k najbližšiemu lesu, jednak pre potreby stráže na Vartovke.

Výhliadková veža na Vartovke sa zachovala v nezmenenej podobe až do polovice XX. storočia. Kľúč k výhliadkovej veži si bolo možné požičať v lekárni „U murína“ (Gölner) na hlavnom bystrickom námestí. Cez nedele a sviatky prichádzali k veži aj ženičky, aby tam vyniesli v chrbtových košoch vo fľašiach medokýš. Pri svojej vychádzke na Vartovku, v spoločnosti svojho kolegu Justa Hrušku a jednej z neterí, zomrel neďaleko veže dňa 27. 9. 1832 profesor Štátneho dievčenského gymnázia Eduard Janský. Svedčí o tom tabuľa na skale pri chodníku.

Pri prechode frontu v marci roku 1945 bola veže poškodená a bola na istý čas ponechaná svojmu osudu. V snahe zachovať objekt a využiť ho na nové ciele, rozhodli sa členovia astronomiského krúžku pri Dome osvety v Banskej Bystrici vybudovať v jej priestoroch ľudovú hvezdáreň. Výstavba sa začala v „akcii Z“ v roku 1958 a rekonštrukcia trvala dva roky. Dňa 2. mája 1961 bolo nové kultúrne zaradenie odovzdané verejnosti.

V prvej fáze bola opravená pozorovacia veža, nadstavená a prikrytá kopulou o priemere 4 m, s ďalekohľadom od firmy Zeiss Jena. V roku 1963 bol na Vartovku zavedený elektrický prúd, telefón a vybudovaný drevený zrub. Konečná úprava zrubu bola skončená v roku 1969 a v rokoch 1972-73 prebudovaná aj pozorovacia veže. Konečne v roku 1982 bolo brigádnickým spôsobom dokončená výstavba západného krídla hvezdárne, kde bola neskôr inštalovaná druhá kopula.

Od tých čias sa každý návštevník zariadenia, ktorý vystúpil na Vartovku, mohol pokochať pohľadom na krásne horské okolie mesta Banská Bystrica, aby potom, po zotmení, mohol obdivovať objekty čarovného a tajomného vesmíru.

Podľa informácie od riaditeľa banskobystrickej hvezdárne Dr. Daniela Očenáša bola po Vartovke pomenovaná aj jedna z novoobjavených planetiek (asteroidov). Je zaregistrovaná pod číslom 27 525. Objavili ju v Astronomickom observatóriu v Ondřejove 29. apríla 2000 Peter Pravec a Peter Kušnirák. Priemer objektu je 4 km.

Hvezdáreň v Banskej Bystrici je špecializované kultúrno-vzdelávacie zariadenie, ktorého cieľom je šíriť a propagovať vedecké a technické poznatky z astronómie a príbuzných vied medzi širokou verejnosťou s dôrazom na mládež. Hlavnou činnosťou je však doplnková výučba astronómie pre všetky stupne škôl v súlade s ich učebnými plánmi. Táto činnosť sa vykonáva priamo v objekte pozorovateľne na Vartovke a je spojená s praktickým pozorovaním objektov dennej i nočnej oblohy. Organizuje exkurzie, prednášky, besedy, astronomické dni a večery, filmové večery, vedomostné, výtvarné a literárne súťaže, ako aj školenia, semináre a poznávacie zájazdy. Druh a formu programu si môžu záujemcovia vopred vybrať.